História priehrady

 

Zemplínska šírava bola postavená v rokoch 1961 – 1965 v súvislosti s vodohospodárskymi úpravami Podvihorlatskej priekopovej prepadliny. Práce vykonávali Pozemné stavby Prešov a Michalovce podľa projektu Hydroconsultu Bratislava. Primárnym účelom priehrady mala byť ochrana pred záplavami a zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy. S rekreáciou sa rátalo iba okrajovo v lokálnom význame, pričom na tieto účely boli vytypované tri strediská cestovného ruchu. Hneď po prvej sezóne v roku 1966 sa však tieto výpočty ukázali ako poddimenzované, nakoľko priehrada pritiahla ďaleko väčší počet rekreantov, ako predpokladal plán. V roku 1968 návštevnosť prekročila pol milión osôb, v druhej polovici 70. rokov presiahol jeden milión. Neočakávaný záujem o Zemplínsku šíravu podnietil výstavbu turistických zariadení, ktorá sa v prvých rokoch vyznačovala živelnosťou a provizórnosťou.

V roku 1976 sa skoordinovala starostlivosť o turistický rajón Zemplínskej šíravy, do ktorého bola zahrnutá aj oblasť Vinianskeho jazera. Na prevádzku a údržbu stredísk bola ustanovená Okresná správa rekreačných služieb so sídlom v najväčšom stredisku Hôrka. Výstavba nových rekreačných zariadení sa zosúladila s územným plánom. Realizovala sa preložka a výstavba rýchlostnej komunikácie z Michaloviec po stredisko Kamenec. Pri novej rajonizácii cestovného ruchu v roku 1981 bola oblasť Zemplínskej šíravy zaradená do prvej kategórie s najkvalitnejšími podmienkami aj pre prijímanie zahraničnej klientely. Na prelome 70. a 80. rokov boli vybudované moderné hotelové komplexy na sopečnatom polostrove v stredisku Medvedia hora. Rekreačné, rehalibitačné a doškoľovacie strediská si tu vybudovali mnohé podniky z celého Československa. V druhej polovici 70. rokov sa dokonca plánovalo postaviť stredisko Lúčky pri južnom brehu priehrady, ale od tohoto zámeru sa napokon upustilo.

Rozvoj turistického ruchu na Zemplínskej šírave kulminoval v 70. a 80. rokoch 20. storočia. Zároveň však dochádzalo k znečisteniu priehrady vypúšťaním polychlórovaných bifenylov z chemickej továrne Chemko Strážske do toku rieky Laborec. Výrazné zhoršenie kvality vody v priehrade sa odrazilo na úpadku cestovného ruchu, ktorý sa prehĺbil zmenou vlastníckych pomerov rekreačných zariadení po páde komunistického režimu po roku 1989. Mnoho objektov zostalo opustených, predovšetkým v kedysi najobľúbenejšom stredisku Hôrka (dodnes zdevastovaná reštaurácia Kotva a Lodenica). Šírava stratila jednak zahraničnú klientelu a jednak domácich dovolenkárov, ktorí po roku 1989 uprednostnili vycestovanie k moru. V prvej dekáde 21. storočia počet návštevníkov dosahoval počet iba okolo 200 000.[2] Po roku 2003, kedy boli vybudované v troch strediskách letné bazény a odkedy sa kvalita vody v nádrži začala zlepšovať, zažíva celá oblasť postupnú obnovu cestovného ruchu s rastúcim počtom rekreantov.[3] V roku 2013 bola voda Zemplínskej šíravy Regionálnym úradom verejného zdravotníctva v Michalovciach vyhodnotená ako vhodná na kúpanie:[4]

zdroj: wikipédia

Kto je on-line

Práve tu je 40 návštevníkov a žiadni členovia on-line

Nachádzaš sa tu: Hlavná stránka zemplinska sirava História priehrady